"Od detstva som žila okrem reálneho sveta aj v paralelnom svete
predstáv a fiktívnych dejov. Časom som si svoje nápady a myšlienky
začala zapisovať, aby sa mi neroztratili. Keď som potom jednotlivé
myšlienky, témy a príbehy dopracovala, vznikali moje prvé pokusy o
krátke poviedky," uviedla pre TASR Alta Vášová.
Pôvodne sa chcela venovať iba próze a televíznym scenárom, ale po zákaze
televízneho filmu Sladké hry minulého leta (1970), sa po nútenej
publikačnej prestávke, objavili jej knihy pre deti a mládež a
vedecko-fantastické prózy.
"Je pravda, že som sa najskôr chcela venovať iba próze a scenárom
filmovej televíznej tvorby. Napísala som prvé knižky, vznikli filmy
Román o base a Sladké hry minulého leta. No po okupácii Československa
sa situácia celkom zmenila. Hoci Sladké hry získali prvú cenu na
festivale v Monte Carlo, film sa ocitol v trezore a nepremietal sa
celých dvadsať rokov. Ako jeho autorka som nemohla publikovať. Po čase
ma zachránila redakcia Mladých liet a vytvorila som svoje prvé knižky
pre deti. Neskôr sa redaktori Božica Vilikovská a Jozef Gerbóc postarali
o moje sci-fi tituly Po a V Záhradách," vysvetlila spisovateľka žánrovú pestrosť svojej tvorby.
Vedecko-fantastický žáner bol pre ňu aj východiskom pri písaní o stave vtedajšej spoločnosti. "Pokúsila
som sa zatiahnuť čitateľov do spoločného premýšľania o tendenciách
vývoja spoločnosti, o faktoch, ktoré ma znepokojovali v súčasnosti a
boli dôležité pre budúcnosť," dodala Vášová.
Alta Vášová sa narodila 27. mája 1939 v Sevľuši na Zakarpatskej Ukrajine
v dnešnej Ukrajine. V roku 1962 absolvovala štúdium matematiky a fyziky
na vtedajšej Vyššej škole pedagogickej v Bratislave, kde sa skrátenou
formou štúdia dopĺňali chýbajúce učiteľské kádre. V rokoch 1963 - 1964
robila sprievodkyňu na českom hrade Zvíkov, do roku 1968 bola učiteľkou.
Ako dramaturgička televíznej filmovej tvorby vtedajšej Československej
televízie v Bratislave pôsobila v rokoch 1968 - 1973. V roku 1978 začala
pracovať ako scenáristka Slovenskej filmovej tvorby.
Knižne debutovala v roku 1970 zbierkou poviedok Zaznamenávanie neprávd.
Nasledovala experimentálne ladená próza s nádychom absurdity Miesto,
čas, príčina (1972). Žánru sci-fi venovala prózy Po (1979) a V záhradách
(1982). Pre deti a mládež napísala romány Veľkáčky (1978), Blíženci z
Gemini (1981), 7,5 stupňa Celzia (1984), Niekto ako ja (1988).
V roku 1981 vznikol legendárny televízny muzikál Neberte nám princeznú, na ktorom sa Vášová podieľala ako scenáristka. "Muzikál
vychádza z motívov známej rozprávky o Snehulienke a jeho snovú
rozprávkovosť podtrhla réžia Martina Hoffmeistra, hudba Deža Ursinyho,
výkon Mariky Gombitovej, Mira Žbirku a Marie Rottrovej a texty piesní
Jána Štrassera. Bol to aj môj tichý protest proti vtedajšej direktíve v
televíznej redakcii pre deti a mládež, aby sa zo socialistickej
televízie vykynožili králi, kráľovné a princezné," uviedla spisovateľka a scenáristka.
Autorku scenára viacgeneračne obľúbeného muzikálu teší, že prežil celé
desaťročia a zaujíma ďalšie a ďalšie generácie divákov. Na druhej strane
to podľa nej znamená, že sa nestratili ani problémy, ktorými sa tieto
generácie zaoberajú.
"V Neberte nám princeznú je to výchova detí v ústavoch, kde sa nedbá o
malých jednotlivcov, ale o jednoduchú manipuláciu, kolektívne pokyny a
ustálený každodenný program. No na druhej strane ide aj o výchovu detí v
dobrých rodinách, kde dominuje nátlak rodičov, aby si ich dieťa zvolilo
budúcnosť podľa ich predstáv," povedala Vášová, ktorá napísala tiež libreto k nemenej známemu muzikálu Cyrano z predmestia (1970).
Scenáristicky sa podieľala aj na komédii Peniaze alebo život (1975) a na
televíznom hudobnom filme Niekto ako ja, v ktorom hlavné postavy
stvárnili Dežo Ursiny a Jana Daňová. Podobne ako pri Neberte nám
princeznú skomponoval hudbu Ursiny, texty napísal Štrasser a réžie sa
ujal Hoffmeister.
Po Novembri 1989 napísala Vášová pre deti knihy Pán Puch (1991) či Lelka
zo sekretára (1992). Je tiež autorkou novely Sviatok neviniatok (1992).
Autobiografické denníkové záznamy vydala pod názvom Úlety (1995).
Spoločenským témam sa venovala v knihe poviedok Osudia (1995) a v novele
Natesno (1997).
Prestížnu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera dostala v roku 2009 za
knihu Ostrovy nepamäti (2008). Cenou Bibliotéky ocenili v roku 2012 jej
súbor prozaických textov Sfarbenia (2011). Za zbierku poviedok Menoslov
(2014) získala v roku 2016 Cenu Jána Johanidesa.
Prezident Slovenskej republiky (SR) Andrej Kiska udelil Alte Vášovej v
roku 2018 pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej SR Rad
Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti
literatúry a divadla.
"Zvykla som si premýšľať s perom v ruke, nad hárkom čistého papiera.
Tak aj píšem, až potom texty prepisujem do počítača. V pokoji, v pauzách
medzi bežnou prevádzkou a každodennými starosťami. O literatúre mám
našťastie s kým hovoriť, mám spätnú väzbu môjho manžela Petra Zajaca.
Viem, že Peter nekľučkuje, pomenúva fakty a chyby priamo a o to viac si
cením jeho pochvalu," opísala pre TASR spisovateľka Vášová kedy a ako píše svoje texty a s kým najčastejšie diskutuje o svojej tvorbe.
Nedávno dokončila knižku, ktorá sa volá Kradmo a vyjde tam, kde všetky
jej posledné fragmentárne autobiografické diela ako Ostrovy nepamäti,
Odlety, Úlety a Dolety - vo vydavateľstve F.R. & G, pričom
vydavateľsky sa o ňu stará Ľudmila Pastierová.